Sauna ako produkt kultúrneho centra, dielo v krajinnej galérii, prírodný wellness v biotope riečky Zolnica, na pomedzí kultúrnej agrárnej krajiny a karpatskej divočiny v Ponickej vrchovine, na severnom Podpoľaní.

V roku 2013 sme už niekoľko rokov v Dúbravici prevádzkovali koncept Kunstdorf – priestor dediny a okolitej krajiny ponímame ako miesto pre produkciu a prezentáciu umenia. Primárne najmä tvorbu voľných umelcov sme postupne rozšírili aj o prácu dizajnérov, architektov, výskumníkov… Po úspešnej inštalácii vyhliadkovej útulne Unimo rok predtým, ako našej prvej architektonickej intervencie v miestnej krajine, sme pokračovali v ďalšom roku stavbou sauny. Na realizáciu konceptu v našich končinách toho času ešte pomerne neznámeho a vôbec neodskúšaného, sme oslovili českú „arch-punkovú“, dá sa povedať legendu, nezbedníkov z pražského ateliéru H3T architekti – (Ateliér se od začátku věnoval spíše drobným stavbám a specifickým projektům, které měly širší sociologicko-environmentální přesah. Jednalo se často o temporární objekty, umisťované do nečekaných souvislostí, jež posléze užíváním generovaly zajímavé situace.). H3T vtedy už mali, ako málokto z našej generácie, dosť skúseností so stavbami netypických, experimentálnych sáun (a iných odvážnych drobných stavieb, vizuálnych objektov) – sauna za bicykel, za auto, plávajúca sauna, na streche galérie, visiaca z mosta nad riekou, na schodoch pred národným múzeom, Lázne na lodi… Vít Šimek a Štepán Řehoř nielenže pripravili vizualizáciu a plán (inšpirovaní našou lokalitou a jej typickými stavbami v krajine – kolibami), saunu vlastnoručne, dá sa povedať nízkonákladovo a rýchlo (možno až príliš) s pomocou dobrovoľníkov v priebehu týždňa postavili.

Na realizáciu sme mali finančnú podporu od Nadácie Ekopolis, v ich programe Zelené oázy, a tiež z Ministerstva Kultúry Slovenskej republiky. V podstate jednoduchá, „neopracovaná“ konštrukcia/hmota zo stavebného reziva z miestnych lesov, postavená na kameňoch z miestneho potoka, s opálenou drevenou fasádou a s primitívnou doskovou strechou, akurátne k prameňu a potoku fajn zapasovala. Autori sami postavili do sauny aj murovanú pec. Ochladzovaciu kaďu a prvé drevené mólo vedúce k nej iniciatívne zhotovil miestny obyvateľ René Kliment. Vzniklo dych-berúce prostredie, skromné, zároveň veľkorysé, ponúkajúce dostatočný priestorový komfort, súkromie, živú prírodnú scenériu… Spájajúce kultúrny zážitok a zdravotný benefit pobytom v prírode, v zelenej karpatskej oáze.

Starostlivosť o krajinu – starostlivosť o zdravie

Keď sme sa v roku 2013 rozhodli pre stavbu sauny, išlo nám primárne o tvorbu miestnej krajiny, o vznik dobrej krajinnej architekúry, tiež asi o hľadanie nových funkcií vidieka a vylepšovanie životných podmienok v miestnej lokalite. Toto neskôr nadobudlo nadregionálny presah… So samotným saunovaním sme nemali veľa skúsenosti, netušili sme čo to bude obnášať, prevádzkovať saunu v krajine, nevedeli sme ani či takýto koncept vôbec môže v našich končinách fungovať… Dôležité bolo naše vtedajšie zanietenie pre tvorbu. A niekoľko našich predošlých vydarených realizácií. „Pamätám si, ako sme bezprostredne po vydarenej inštalácii vizuálneho architektonického objektu Unimo – vyhliadkovej útulne, na južnom horizonte nad Dúbravicou, nadšení/spokojní, stojac priamo pod ním, spoločne s jeho autormi, Martinom Bosíkom, Matejom Lepejom, Róbertom Sekulom konštatovali, že takáto dobrá architktúra miestnej krajine svedčí (a chýba) a vymýšlali čo ďaľej, aký typ architekúry by sme mohli realizovať, Robo Sekula vtedy vyslovil ideu o stavbe sauny, na čo sme reagovali, že to znie dobre, hneď nám aj odporučil vhodný možný ateliér H3T architekti“ – spomína Andrej Poliak.

Tento nápad sa veľmi skoro ukázal ako výborný. Naša ambícia, priniesť kvalitnú architektúru (umenie) do lokality sa znovu naplnila. Navyše nás tu teší ako týmto vydareným krajinným objektom prispievame k zdraviu ľudí a tak trochu aj zdraviu krajiny.

Veľmi presne a v stručnosti vystihuje saunu recenzia jednej z návštevníčok: Slávka napísala – „Krásne miesto, kde si človek dokonale oddýchne. Veľmi naturálne, nečakajte luxus ale skôr divočinu s dušou! Paráda!“

My s pokorou súhlasíme…

Viaceré vylepšenia a opravy

Pri vzniku sauny pod horou sme nemali žiadne skúsenosti so saunovaním a už vôbec nie so stavbou a prevádzkou. Preto sme plne dôverovali prizvaným odborníkom, architektom z H3T. Tento naozaj veľmi nekonvenčný ateliér všetko zrealizoval svojím typickým spôsobom; prišli, videli, postavili, vysaunovali, a bolo. Všetko s ohromnou energiou, nasadením a nadšením od rána do večera, rýchlo, rozhodne, s citom pre miesto, s výtvarným precítením, experimentálne…. Nebolo síce po vzniku všetko úplne dokonalé, v detailoch prepracované, či energeticky úsporné, komfortné, avšak plne funkčné dosť v pohode na to, aby si stavba „vypýtala“ neskoršie vylepšenia, údržbu. Postupne ju teda vylepšujeme, prerábame, opravujeme. Snažíme sa pri tom citlivo pracovať s pôvodným autorským zámerom, prevedením, či vizualitou, zachovávať, ba ešte podporovať a zdravo modelovať prírodné prostredie, narábať opatrne s miestnym geniom loci.

Po dvoch rokoch od otvorenia musela byť vymenená pôvodná improvizovaná pec. V tom čase začínajúci kachliar Rado Svitek postavil úlne nové masívne dielo zo šamotových tehál a kovových častí, a tak spoludefinoval charakter sauny, pretože táto akumulačná pec, pre bežné sauny dosť nezvyčajná, vyžaruje typické sálavé „pomalé“ teplo a je tak dôležitou „ingredienciou“ v tejto našej saunovacej kolibe. Osadili sme aj nový nerezový komín, ktorým sme nahradili pôvodný nekvalitný už prehorený. V roku 2016 počas nášho artcampu Landscape Revisited 5 vznikli nové lepšie mólo a schodíky ku kadi (odvtedy už raz kompletne obnovené/rekonštruované). Neskôr sme kompletne vymenili prehnitú krytinu, dosky zo smreka už aj niečo nadsluhovali, a keď začali pretekať, vymenili sme ich za trvácny plech od lokálneho výrobcu. Vtedy sme tiež vymenili a vylepšili izoláciu, nielen stropnú, ale aj obvodovú.

Neskôr sme v blízkosti postavili aj malú drevárničku, ktorá dovtedy chýbala a drevo sme museli skladovať pod stavbou, čo bolo nekomfortné, a tiež ako jej súčasť, latrínu (suché WC). Ochladzovacia kaďa zo smrekového dreva, ktorá mala slúžiť len 5 rokov, slúži stále. Jej postupom času väčšie netesnosti, vyplývajúce z podstaty materiálu a podmienok sme najprv improvizovane riešili upchávaním jednotlivých dier, či neskôr vložením plastového záhradného suda. Nedávno sme však kaďu zvnútra obložili plechom. Kaďa si tak zvonku uchovala vzhľad nadobudnutý rokmi, obrastená zeleňou, vďaka plechovému vnútru ale už neprepteká a je plná čerstvej vody aj pri jej minimálnom prítoku z tunajšieho prameňa.

V priebehu roku 2021 sme zaviedli online rezervačný systém, dovtedy fungujúci telefonicky, aby sme návštevníkom uľahčili výber vhodných voľných termínov.

Zišlo by sa teraz opraviť či vylepšiť ďalšie náležitosti – niektoré časti cestičky k saune napríklad. V roku 2026 spúšťame nový vylepšený web.

Táto naša priekopnícka sauna od svojho vzniku, zdá sa, ovplyvnila saunovaciu kultúru na slovenskom vidieku, inšpirovala vznik ďalších drobných verejných sáun naprieč celou krajinou.

A v kontexte toho, ale aj preto ako vznikla a je prevádzkovaná – ako koherentná súčasť kultúrneho centra/laboratória, ako produkt umenia – môžeme sa oprávnene nazdávať, že sa stala súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska. A to zaväzuje!